Na to, že z rakúskeho podzemia sa raz za čas vynorí niečo nečakané, sme si po nedávnych amstettenských a viedenských udalostiach už azda zvykli, i tak je však aktuálna platňa BULBUL prekvapením. „Radi by sme Vám predstavili jednu z najlepších kapiel na svete!“ – napriek nemalej dávke irónie je v prvej vete promočlánku aspoň štipka pravdy. Už šiesty album v komplikovanej diskografii obskúrneho tria je prvým na rešpektovanom nemeckom labeli Exile On Mainstream Records (aspoň jeden počin u nich vydali THE HIDDEN HAND, BEEHOVER či OSTINATO) a celosvetovo zastrešený na nezávislé pomery nemalou distribučnou firmou Southern má ambície posunúť BULBUL pod reflektory, svietiace o trochu jasnejšie.

Možno aj preto sa na „Bulbul 6“ táto trojica rozhodla zmixovať snáď všetky hudobné žánre pod jednu strechu. „Žiadne hranice, žiadne limity, silný zmysel pre humor a riffy veľké ako tie najväčšie slivkové gule od mojej starej mamy,“ vyznáva sa z lásky k BULBUL šéf Exile On Mainstream Andreas Kohl a má pravdu. Humor je to prvé, čo človeka napadne pri počúvaní tohoto albumu – ktorý, mimochodom, s každým vypočutím rastie; v tvrdších, až metalových skladbách môžu BULBUL pripomenúť THE MELVINS alebo – ak držia ústa zatvorené – nórskych jazz-metalových bláznov SHINING a ich záľubu v zvukoch a efektoch, ktorými obaľujú svoju dravú muziku. V experimentálnych intermezzách, ktorých je na albume nemálo, zas evokujú projekty, ktoré pod hlavičkou vydavateľstva Ipecac združuje Mike Patton. Dôležité je, že všetko má hlavu a pätu; BULBUL sú vlastne normálna rocková kapela, akurát im do tých ich pesničiek vždy vlezie niečo uletené: osem bodov z desiatich v anglickom Metal Hammeri potvrdí, že na to, aby ste si ich vychutnali, nemusíte byť a(nti)sociálny intelektuál s dvomi vysokými školami.

Na čosi vyše hodinu trvajúcej nahrávke sú kotviacimi bodmi grunge-elektro vypaľovačka „Tighten“, „Where The Hell Is DJ Fett“ s ozvenami MR. BUNGLE, melvinsovka „Loss Mei Hen In Ruah“ a dupajúci hit „Daddy Was A Girl I Liked“ s neuveriteľne chytľavým lekárskym úvodom a nemenej vtipným refrénom. Vrcholným momentom – zrazu aj BULBUL znejú seriózne a zamyslene – je hosťovanie Carly Bozulich v „Schenzou“, pattysmithovskej skladbe doplnenej len decentnými „neubautenovskými“ perkusiami a basou. V nasledujúcej „Tighter“ BULBUL znejú ako všetko vyššie spomenuté dohromady so štipkou zasnenej melanchólie OTK.

Originalita, neopočúvanosť, hravosť sú to, čím títo Rakúšania disponujú v miere omnoho väčšej, než malej. Aj táto doska prispieva k tomu, že prvých šesť mesiacov roku 2008 je na kvalitnú hudbu nesmierne bohatých. Na záver opäť citát z promomateriálov: „Sakra, ako je toto možné a ako je možné, že to znie tak dobre?“